Fašiangy - je obdobie
od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou – Popolcovou stredou.
Potom nasleduje 40 dňový pôst
až do Veľkého piatku.
Je to prechodné obdobie
medzi zimou a jarou.
Na Slovenskom vidieku v minulosti k fašiangom patrili neodmysliteľné zakáľačky, maškary a muzika. Mnohé dediny a osady si tieto obyčaje zachovávajú dodnes.
Mládenci – fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť. K typickému pečivu „na ponúkanie“ patrili
smažené šišky – pampúšiky a fánky.
Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok – posledná muzika spojená s pochovávaním basy.V mestách sa zase v čase fašiangov okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry, prijímanie učňov za tovarišov a pod. Fašiangy boli a hádam ešte i sú nielen tou zvláštnou časťou roka, keď – ako hovorí tradícia – „by malo byť všetko naopak “, ale je to i čas stretávania sa , spoločenských posedení a akéhosi „vzývania“, aby rok, ktorý sa len nedávno začal, bol štedrý a bohatý ako fašiangový čas.
pripravila:vych.A.Vrábeľová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára